Jar...

Dlhá zima prešla a všetko živé sa začalo pýtať na svet. Slnko ako žiarivý kotúč pláva po oblohe. Teplé slnečné lúče roztápajú sneh a ubolené konáre stromov, ktoré statočne držali bielu prikrývku si pofúkajú a zocelia rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky.

Po dlhých, chladných a tmavých nociach prináša so sebou jar sladučké teplo, ktoré nahrádza teplo domáceho krbu. Jar prináša so sebou svet plný farieb. Vtáčiky sa vracajú do svojich domčekov. Všade počuť ten očarujúci spev lietajúcich muzikantov. Tie nádherné stvorenia poháňa jemný jarný vetrík. Kvietky sa zobúdzajú zo zimného spánku. Objavujú sa státisíce drobných sĺnc. Sú to púpavy, ktoré svetu ukazujú svoju žiarivú tvár, od ktorej sa odrážajú zlatožlté lúče slniečka. Popri každej tancujú usilovné včielky a snažia sa priniesť prvé dúšky nektáru do svojích úľov.

Občas trocha spŕchne dážď, ktorý naplnia potôčik, ktorý si už pospevuje svoju známu pieseň. Presýtený vodou sa valí svojím korytom nevedno kam. Obloha je jasná, biele obláčiky pôsobia akoby sa po vode prechádzali ovečky. Celá príroda sa zobudila. Už sa len raduje a vyčkáva, kedy ju maliar zafarbí hnedou farbou jesene.