Významná osobnosť z regiónu....

 

ThDr. Mikuláš RUSSNÁK

Jeho otec Pavol bol gréckokatolíckym kňazom. Matka Jolana, rod. Brinszká, pochádzala z Varhaňoviec,

tiež z kňazskej rodiny. Základnú školu začala navštevovať v Ďurďoši, ktorú dokončil v Prešove. Počas

gymnaziálnych štúdií na Kráľovskom gymnáziu v Prešove zvlášť sa zaujímal o latinčinu, gréčtinu, nemčinu,

ruštinu a maďarčinu. Po maturite v r. 1896 bol prijatý na štúdium posvätenej teológie na teologickej fakulte

Kráľovskej univerzity v Budapešti, ktoré ukončil v r. 1900. Ako neženatý bol vysvätený na kňaza 26.

augusta 1900 v Prešove. Prvé kaplánske miesto dostal v dnešnej Ruskej Novej Vsi. Ako 23-ročný bol dňa

20. apríla 1901 promovaný na doktora teológie (Téma: De processione Spiritu Sancti a Filioque). Od r. 1902

prednášal v Prešove na Vysokej bohosloveckej škole dogmatiku. Od r. 1936 sa stal univerzitným

profesorom v Bratislave, kde na teologickej fakulte prednášal dogmatiku do apríla 1950, keď

Gréckokatolícka cirkev bola totalitnou mocou zakázaná. V akademickom roku 1946-47 stál na čele fakulty ako jej najvyšší akademický hodnostár vo

funkcii dekana.

Okrem vyučovania bohoslovcov určitý čas bol aj vicerektorom a špirituálom, od r. 1924 do r. 1940 bol menovaný za súdneho vikára, inšpektora š

kolstva a za kanonika, v r. 1947 za veľprepošta a v r. 1948 bol pápežom Piom XII. povýšený za apoštolského protonotára. Vyznanie viery podľa

predpisu vykonal pred pomocným biskupom ThDr. Vasiľom Hopkom, ktorý bol na tento úkon delegovaný dekanom Apoštolskej protonotárie

arcibiskupom A. Carinci.

Zo všetkých cirkevných hodností na prvom mieste treba spomenúť úrad generálneho vikára od 1. októbra 1918 do 28. októbra 1922, keď viedol

Prešovské biskupstvo.

Dňa 18. mája 1950 bol vo vlastnom dome zaistený a odvlečený do Podolinca, Hlohovca a nakoniec do Báču. Ráno 26. novembra 1954 pred sv. l

iturgiou dostal porážku. Zomrel v bratislavskej nemocnici 2. decembra 1954. Dňa 4. decembra 1954 bol pochovaný na Martinskom cintoríne

v Bratislave.

Pracovitosť M. Russnáka dokumentuje skutočnosť, že od r. 1901 do ukončenia svojej pôsobnosti napísal 177 samostatných titulov kníh, ktoré spolu

tvorí 192 zväzkov. Z toho 53 titulov sa zaoberá liturgickými témami. Ostatné dielo sa delí takto: rozličné – 50 zväzkov, homileticko-pastoračné – 22

zväzkov, dogmatické – 20 zväzkov, biblické – 15 zväzkov, právnické – 11 zväzkov, morálne – 7 zväzkov, jazykovedné – 4 zväzky, historické – 3

zväzky a asketické – 2 zväzky.