Počet obyvateľov k 31.12.2007
spolu : 121
muži : 65
ženy : 56
Predproduktívny vek (0-14) : spolu 8
Produktívny vek (15-54) : ženy 20
Produktívny vek (15-59) : muži 39
Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) : spolu 54
Celkový prírastok (úbytok) obyv. : spolu -2
muži -1
ženy -1
Rusíni
Rusíni (zriedkavo Rusnaci a pod.) sú najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade. Nikdy nemali svoj národný štát. Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávajú a považujú ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín. V minulosti celé obyvateľstvo Ukrajiny označovalo seba za Rusínov, neskôr prevzalo názov „Ukrajinci“. Haličskí Rusíni prijali názov Ukrajinci len 70-150 rokov dozadu.V terajšej dobe Rusíni Zakarpatskej oblasti a Rumunska sa väčšinou hlásia k ukrajinskej národnosti,zatiaľčo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za osobitý národ. Aj v obci Ruská Kajňa sa nachádzajú príslušníci Rusínov.
Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).
Znakom Rusínov je medveď.
Rusínčina
Rusínčina (rusínsky русиньскый язык) je indoeurópsky jazyk, tvoriaci prechod medzi západoslovanskými a východoslovanskými jazykmi. Hovoria ňou Rusíni, obyvatelia severovýchodnej časti Karpatského oblúka na pomedzí Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska. Hovoria ňou aj komunity rusínskych vysťahovalcov a ich potomkov inde vo svete (USA, Kanada). Najvyšší štatút v získala v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov. Na Slovensku je rusínčina oficiálne uznávaná ako minoritný jazyk od roku 1995. Jadro Rusínov žije na Ukrajine, ktorá však rusínčinu oficiálne neuznáva a považuje za nárečie ukrajinčiny.
Rusínčina je chránená Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku a Rumunsku.
Rusínske dialekty sa delia na dve veľké skupiny - karpatské (Slovensko, Ukrajina, Poľsko a Rumunsko) a panónske (Srbsko a Chorvátsko). Karpatská rusínčina sa veľmi podobá na ukrajinčinu a patrí medzi východoslovanské jazyky. Panónska rusínčina je podobná sarišskému dialektu slovenčiny, klasifikuje sa ako prechodný sotácko (t.j. východoslovensko)-západoslovanský dialekt, preto sa zaraďuje aj medzi západoslovanské jazyky. Kodifikovaná na Slovensku lemkovsko-prešovská rusínčina zaznamenala určitý slovenský vplyv a má v svojom slovníku niektoré slovenské slová ako „slovenský“, „volič“, „spoločenský“ a pod.
Prvá gramatika rusínčiny je Карпаторусский букварь (Karpatorusskij bukvar') (1931) a Буквар. Перша книжечка для народных школ. (Bukvar. Perša knyžečka dlja narodnŷch škol.) (1935).