Rieka Oľka...

Oľka je riečka na východnom Slovensku, preteká územím okresov Medzilaborce,Humenné a Vranov nad Topľou. Je ľavostranným prítokom Ondavy, má dĺžku 41 km a je tokom V. rádu.

Pramení v Laboreckej vrchovine na západnom svahu vrchu Sušková (516,2 m) v nadmorskej výške cca 465 m n. m. Od prameňa tečie na juh, esovito sa stáča a tečie Repejovskou brázdou. Priberá kratšie prítoky z oboch strán, preteká obcou Repejov (ktorú delí na dve časti - Repejov a Pravrovce), priberá Boršovec zľava (249,3 m n. m.), ďalej tečie obcou Oľka, potom sprava priberá Olšavku (204,5 m n. m.), pokračuje cez Ruskú Kajňu a koryto rieky sa stáča viac na juhojuhozápad. Preteká cez Pakostov (tiež delí obec na dve časti - Pakostov a Petrovce) a tu priberá Úvoz z ľavej strany. Následne vstupuje do Ondavskej vrchoviny (180,3 m n. m.), pri obci Nižná Sitnica priberá významný prítok, ľavostrannú Sitničku. Ďalej tečie poza obce Jankovce, Košarovce, pri obci Lukačovce priberá zľava najprv Hladnický potok (158,1 m n. m.) a potom Hatku, pred obcou Girovce potom pravostranný Žarnovec. Medzi obcami Girovce a Poloma vytvára Oľka dvojitý meander, sprava priberá vodnatý Ondalík (140,4 m n. m.). Výraznejšie meandruje až k obci Žalobín, kde vstupuje do Beskydského predhoria. Do Ondavy sa vlieva po prekonaní výrazného ohybu 1 km juhozápadne od obce Žalobín (133,0 m n. m.).

Pohoria

Vihorlatské vrchy (skrátene aj Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, krajinný celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti, ktorý sa rozprestiera na východe Slovenska. Na jeho území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Vihorlat.

Vihorlatské vrchy na juhu a západe hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou, na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Beskydským predhorím. Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny. Kým okrajové časti Východoslovenskej nížiny dosahujú 250 – 300 m n. m., vrcholové časti Vihorlatu presahujú 1 000 m n. m., čím vertikálne prevýšenie dosahuje az 800 m.  

Ďalším pohorím je Laborecka vrchovina. Laborecká vrchovina je flyšové pohorie na východnom Slovensku, ktoré geomorfologicky patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a oblasti Nízke Beskydy. Horský krajinný celok v oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je pohorie Laborecká vrchovina obraničené Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom, za ktorou pohorie pokračuje pod názvom Beskid Niski. Výmera lokality je 107 736 ha.   V ílovcových súvrstviach Laboreckej vrchoviny boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa vrchovina delí na štyri podcelky:

• Medzilaborecká brázda
• Papínska brázda
• Repejovská brázda
• Mikovská brázda

Brázdy oddeľujú pretiahnuté vyvýšeniny a chrbty s výškami okolo 500 - 800 metrov nad morom. Povrchový raz Laboreckej vrchoviny sa výrazne odráža i v celkovej štruktúre krajinného obrazu. Jednotlivé pásma vyvýšením a chrbtov sú spravidla zalesnené a neosídlené. Erózne brázdy sú oproti tomu odlesnené a premenené na polia a trávnaté plochy. Sú pomerne husto osídlené sústrednými vidieckymi sídlami malej a strednej veľkosti

Ondavská vrchovina je tvorená súborom geomorfologických celkov, budovaných prevažne flyšovými horninami. Jej nadmorská výška sa smerom od severu k juhu postupne znižuje. Najvyššími miestami sú Javorina (881 m n. m.), Smilniansky vrch (750 m n. m.), Filipovský vrch (705 m n. m.), Kačalová (676 m n. m.) a Čierna hora (667 m n. m.). V južnej časti Ondavskej vrchoviny sa nadmorská výška pohybuje okolo 200 m n. m.  

Beskydské predhorie je geomorfologický celok na východnom Slovensku. Je súčasťou provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a oblasti Nízke Beskydy. Je súčasťou flyšového pásma, na dĺžku meria takmer 100 km, kým na šírku priemerne 5 km a maximálne 15 km vo východnej časti. Najužším miestom je územie pri obci Hažín nad Cirochou, kde šírka dosahuje len cca 2 km. Na severe hraničí s tromi geomorfologickými celkami: Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina, Ondavská vrchovina, na západe s dvomi geomorfologickými celkami: Spišsko-šarišské medzihorie a Košická kotlina, na juhu tiež s tromi geomorfologickými celkami: Slanské vrchy, Východoslovenská pahorkatina a Vihorlatské vrchy. Východnú hranicu tvorí štátna hranica s Ukrajinou. Najvyšším bodom územia je vrch Hôrka (661 m n. m.) nad obcou Inovce vo východnej časti. Najnižším bodom je miesto, v ktorom Ondava opúšťa územie. Územie nie je z hľadiska hydrografického jednotné, patrí k niekoľkým povodiam: na východe je to Ublianka, stredná časť je súčasťou povodia Laborca s Cirochou a tiež Ondavy s Topľou. Najzápadnejšia časť patrí do povodia Sekčova. Beskydské predhorie sa delí na 5 geomorfologických podcelkov:

• Ublianska pahorkatina
• Humenské podolie
• Mernícka pahorkatina
• Hanušovská pahorkatina
• Záhradnianska brázda